K návrhu zýšenia spotrebnej dane
Slovenský zväz výrovcou piva a sladu nesúhlasí s návrhom vlády o zvýšení spotrebných daní na pivo. K svojmu nesúhlasu vydal zväz tlačové správy (viď nižšie) a zorganizoval petičnú akciu, ktorú podpísalo 173 000 z Vás. Ďakujema Vám, za správny prístup k tomuto nespravodlivému riešeniu daní našej vlády.
V prílohe je pár fotografií z protestnej akcii pivovarníkov pred parlamentom.
V prílohe je pár fotografií z protestnej akcii pivovarníkov pred parlamentom.
TLAČOVÁ SPRÁVA 30. august
2010:
Zvýšenie spotrebnej dane z piva môže znamenať menej prostriedkov
pre štátny rozpočet
Prípadné zvýšenie spotrebnej dane z piva nemusí priniesť do štátneho rozpočtu viac prostriedkov. Toto opatrenie by práve naopak v konečnom dôsledku mohlo celkové príjmy štátu znížiť. Uvedené štatistiky pochádzajú zo štúdie renomovanej konzultačnej spoločnosti Ernst & Young. Vyplýva z nej, že pivovarníctvo má na slovenskú ekonomiku významný vplyv a prispieva k príjmom do štátneho rozpočtu inými spôsobmi, ktoré sú oveľa významnejšie ako spotrebné dane. Opatrenia smerujúce k obmedzeniu spotreby piva môžu mať preto negatívny vplyv na vývoj príjmov štátneho rozpočtu.
Zvýšenie spotrebnej dane z piva môže
v konečnom dôsledku znamenať menej prostriedkov pre štátny
rozpočet. Podľa štúdie renomovanej konzultačnej spoločnosti Ernst
& Young má pivovarníctvo významný priamy aj nepriamy vplyv na
slovenskú ekonomiku. Okrem spotrebných daní vláda vďaka výrobe
a predaju piva do rozpočtu získava až 158 mil. €. Na
porovnanie, spotrebné dane z piva prinášajú do štátneho
rozpočtu 58 mil. €.
Pivovarníctvo prispieva k príjmom do
štátneho rozpočtu aj nasledovnými spôsobmi:
·
Príjmy z DPH
v súvisiacich sektoroch (napr. pohostinstvo a maloobchod)
na úrovni 94 mil. €.
·
Príjmy spojené so
zamestnanosťou, ako napr. dane z príjmu zamestnancov,
príspevky na sociálne zabezpečenie a odvody platené
zamestnávateľmi priamo v pivovarníckom sektore vo výške 7 mil.
€.
·
Príjmy spojené so
zamestnanosťou, ako napr. dane z príjmu zamestnancov,
príspevky na sociálne zabezpečenie a ostatné odvody platené
zamestnávateľmi v súvisiacich sektoroch v objeme 57 mil.
€.
Graf č. 1: Príjmy vlády spojené
s pivovarníckym sektorom v mil. €.
Zdroj: štúdia Ernst&Young
Akékoľvek opatrenia smerujúce k obmedzeniu
spotreby piva môžu mať negatívny vplyv na vývoj príjmov štátneho
rozpočtu. Takým opatrením je bezpochyby aj ďalší rast spotrebnej
dane. Minulá skúsenosť z roku 2003 už ukázala, že zvýšenie
spotrebnej dane z piva malo za následok významný pokles celého
pivného trhu na Slovensku. Objem predaného piva dramaticky klesol
zo 4 850 000. hl na súčasných 3 265 000 hl.
Graf č. 2: Predaj piva v rokoch
1998 – 2009 v tis. hl. Vplyv
zvýšenia spotrebných daní na pivo z r.
2003
Zdroj: SZVPaS
„Ak by došlo k zvýšeniu spotrebnej dane z piva, následkom bude pokles výroby a predaja tohto nápoja. Do štátneho rozpočtu by sa tak v konečnom dôsledku mohlo vyzbierať menej,“ uvádza Roman Šusták, výkonný riaditeľ Slovenského združenia výrobcov piva a sladu. „Ďalšie zväčšenie rozdielu medzi cenami piva na Slovensku a v susednej Českej republike by tiež mohlo vyústiť do neformálneho cezhraničného obchodu s touto krajinou, ktorý môže taktiež viesť k nižším príjmom v štátnom rozpočte,“ dodáva Roman Šusták.
„Pri akýchkoľvek zmenách ohľadne spotrebnej dane je potrebné pristupovať k jednotlivým druhom alkoholických nápojov nediskriminačne, proporcionálne v súlade s ich obsahom alkoholu,“ dopĺňa Roman Šusták.
Zo záverov štúdie Ernst & Young tiež vyplýva, že pivovarníctvo má významný vplyv na zamestnanosť v krajine. Ku každému jednému pracovnému miestu v pivovarníckom sektore na Slovensku sa nepriamo viaže ďalších 9 pracovných miest: 1 v maloobchode, 2 v dodávateľských sektoroch a takmer 6 v pohostinskom sektore. Pivovarníctvo priamo či nepriamo svojím pôsobením na Slovensku celkom vytvára a podporuje až 20 800 pracovných miest.
„Ak by došlo k zvýšeniu spotrebnej dane z piva, následkom bude pokles výroby a predaja tohto nápoja. Do štátneho rozpočtu by sa tak v konečnom dôsledku mohlo vyzbierať menej,“ uvádza Roman Šusták, výkonný riaditeľ Slovenského združenia výrobcov piva a sladu. „Ďalšie zväčšenie rozdielu medzi cenami piva na Slovensku a v susednej Českej republike by tiež mohlo vyústiť do neformálneho cezhraničného obchodu s touto krajinou, ktorý môže taktiež viesť k nižším príjmom v štátnom rozpočte,“ dodáva Roman Šusták.
„Pri akýchkoľvek zmenách ohľadne spotrebnej dane je potrebné pristupovať k jednotlivým druhom alkoholických nápojov nediskriminačne, proporcionálne v súlade s ich obsahom alkoholu,“ dopĺňa Roman Šusták.
Zo záverov štúdie Ernst & Young tiež vyplýva, že pivovarníctvo má významný vplyv na zamestnanosť v krajine. Ku každému jednému pracovnému miestu v pivovarníckom sektore na Slovensku sa nepriamo viaže ďalších 9 pracovných miest: 1 v maloobchode, 2 v dodávateľských sektoroch a takmer 6 v pohostinskom sektore. Pivovarníctvo priamo či nepriamo svojím pôsobením na Slovensku celkom vytvára a podporuje až 20 800 pracovných miest.
xxx
Spoločnosť Ernst & Young realizovala štúdiu
o prínose pivovarníckeho sektora pre európsku ekonomiku pre
inštitúciu The Brewers of Europe. Táto inštitúcia so sídlom
v Bruseli bola založená v roku 1958 a zastupuje
európsky pivovarnícky sektor. Má 27 členov, vrátane 24 národných
pivovarníckych asociácií členských štátov Európskej
únie, Nórska, Švajčiarska a Turecka. Viac informácií je
k dispozícii na stránkach www.brewersofeurope.org. Kompletné
znenie štúdie je na stránke
http://www.brewersofeurope.org/docs/flipping_books/ey_full_2009/index.html.
V prípade potreby ďalších
informácií sa s dôverou obráťte na:
Slovenské združenie výrobcov
piva a sladu, Ing. Roman Šusták, CSc. – výkonný
riaditeľ
t.č.:02/556 423
24, mobil: 0903 237 215, e-mail: pivoslad@euroweb.sk
TLAČOVÁ SPRÁVA - 9. september 2010:
Zvýšenie spotrebnej dane z piva môže zatvoriť posledné malé pivovary
TLAČOVÁ SPRÁVA - 9. september 2010:
Zvýšenie spotrebnej dane z piva môže zatvoriť posledné malé pivovary
Plánované zvýšenie spotrebnej dane na pivo takmer
o 50 % ohrozuje všetky pivovary, ale malé pivovary sú ohrozené
priam až existenčne. Ak v súčasnosti tvoria dane z piva približne
jednu tretinu jeho ceny, po ich zvýšení budú tvoriť takmer polovicu
ceny. Navrhovaná spotrebná daň bude pritom 2-krát vyššia ako v ČR,
či 3-krát vyššia ako v Nemecku, čo sú krajiny s najvyššou spotrebou
piva. Vyššia daň je už len v severských krajinách a na Britských
ostrovoch. Výrobcovia piva preto vyzývajú vládu, aby plánované
drastické zvýšenie spotrebných daní prehodnotila. Informoval o tom
zástupca Slovenského združenia výrobcov piva a sladu (SZVPaS) pre
malé nezávislé pivovary v Prezídiu SZVPaS ing.Ján
Šimonovič.
,,Kým v roku 1990 bolo v SR ešte 14 pivovarov, v súčasnosti je ich už len päť, z toho tri malé. Malé pivovary nemajú na trhu ani 8 percentný podiel a tak od nich štát môže získať navyše iba tak malé sumy, že je až nepochopiteľné, že ich kvôli tomu existenčne ohrozuje. Štát nezíska ani u veľkých, pretože aj u nich je prepad od drastického zvýšenia v roku 2003 o 30 %. Ekonomicky je predsa výhodnejšia nižšia daň a vyššia spotreba. Zvlášť to platí pre krajiny kde pivo patrí k ľudovým nápojom. Je priam neuveriteľné, že pivo, ktoré obsahuje najmenej alkoholu oproti vínu a liehovinám, je jediné postihnuté zvyšovaním spotrebnej dane. Som presvedčený, že pitím piva nestúpa počet alkoholikov, ako to tvrdia mnohí experti na zdravie. Treba sa pozrieť na pitie dovozového lacného vína, ktoré sa konzumuje a spotrebná daň tu nie je žiadna. Tu nechcem byť osobný, ale treba sa zamyslieť aj nad tým, aké vrstvy obyvateľstva ho konzumujú“, konštatoval J.Šimonovič.
Dodal, že sľuby vlády pred voľbami o pomoci malému a strednému podnikaniu sa strácajú v nedohľadne. Rast spotrebnej dane je jednoznačnou likvidáciou slovenského pivovarníctva, o čom svedčí absolútna neochota akceptovať pripomienky SZVPaS, prípadne sa stretnúť. Podobným príkladom, akým ide slovenské pivovarníctvo od roku 2003, sa uberá aj v ČR, kde za 9 mesiacov od zvýšenia spotrebnej dane na pivo klesla jeho spotreba o cca 15%. Treba však upozorniť, že pred zvýšením bola cena v ČR v porovnaní s SR o 40 % nižšia. Pri porovnaní zvýšenia v ČR, so zvýšením na Slovensku, je v Česku daň nižšia o 100 %, upozornil J.Šimonovič.
,,Pivo obsahuje najmenej alkoholu zo všetkých alkoholických nápojov (3 - 5%), čo je 2 až 3 krát menej ako víno, ktoré znova opakujem má z dane nepochopiteľnú výnimku. Tým je vylúčená akákoľvek väzba záujmu spájania spotreby alkoholu a jeho vplyvu na zdravie. Ďalším faktorom o ktorom sa musíme zmieniť je fakt, že posledné zvýšenie spotrebnej dane na pivo prinieslo od roku 2003 úbytok 1500 pracovných miest a odvtedy za sedem rokov klesla výroba piva o 1,5 milióna hektolitrov. Spotreba piva sa vlani znížila oproti roku 2002 o 20 litrov na 74 litrov priemerne na jedného obyvateľa“, varoval J.Šimonovič.
V závere ešte upozornil, že zo štúdie Ernst & Young vyplýva, že pivovarníctvo má významný vplyv na zamestnanosť v krajine. Ku každému jednému pracovnému miestu v pivovarníckom sektore na Slovensku sa nepriamo viaže ďalších 9 pracovných miest: 1 v maloobchode, 2 v dodávateľských sektoroch a takmer 6 v pohostinskom sektore. Pivovarníctvo priamo či nepriamo svojím pôsobením na Slovensku celkom vytvára a podporuje až 20 800 pracovných miest. V slovenskom pivovarníctve je priamo zamestnaných cca 2000 osôb, čo je približne toľko ako pri výrobe nealkoholických nápojov, ale až dvojnásobne viac ako vo vinárskom a liehovarníckom priemysle spolu.
,,Kým v roku 1990 bolo v SR ešte 14 pivovarov, v súčasnosti je ich už len päť, z toho tri malé. Malé pivovary nemajú na trhu ani 8 percentný podiel a tak od nich štát môže získať navyše iba tak malé sumy, že je až nepochopiteľné, že ich kvôli tomu existenčne ohrozuje. Štát nezíska ani u veľkých, pretože aj u nich je prepad od drastického zvýšenia v roku 2003 o 30 %. Ekonomicky je predsa výhodnejšia nižšia daň a vyššia spotreba. Zvlášť to platí pre krajiny kde pivo patrí k ľudovým nápojom. Je priam neuveriteľné, že pivo, ktoré obsahuje najmenej alkoholu oproti vínu a liehovinám, je jediné postihnuté zvyšovaním spotrebnej dane. Som presvedčený, že pitím piva nestúpa počet alkoholikov, ako to tvrdia mnohí experti na zdravie. Treba sa pozrieť na pitie dovozového lacného vína, ktoré sa konzumuje a spotrebná daň tu nie je žiadna. Tu nechcem byť osobný, ale treba sa zamyslieť aj nad tým, aké vrstvy obyvateľstva ho konzumujú“, konštatoval J.Šimonovič.
Dodal, že sľuby vlády pred voľbami o pomoci malému a strednému podnikaniu sa strácajú v nedohľadne. Rast spotrebnej dane je jednoznačnou likvidáciou slovenského pivovarníctva, o čom svedčí absolútna neochota akceptovať pripomienky SZVPaS, prípadne sa stretnúť. Podobným príkladom, akým ide slovenské pivovarníctvo od roku 2003, sa uberá aj v ČR, kde za 9 mesiacov od zvýšenia spotrebnej dane na pivo klesla jeho spotreba o cca 15%. Treba však upozorniť, že pred zvýšením bola cena v ČR v porovnaní s SR o 40 % nižšia. Pri porovnaní zvýšenia v ČR, so zvýšením na Slovensku, je v Česku daň nižšia o 100 %, upozornil J.Šimonovič.
,,Pivo obsahuje najmenej alkoholu zo všetkých alkoholických nápojov (3 - 5%), čo je 2 až 3 krát menej ako víno, ktoré znova opakujem má z dane nepochopiteľnú výnimku. Tým je vylúčená akákoľvek väzba záujmu spájania spotreby alkoholu a jeho vplyvu na zdravie. Ďalším faktorom o ktorom sa musíme zmieniť je fakt, že posledné zvýšenie spotrebnej dane na pivo prinieslo od roku 2003 úbytok 1500 pracovných miest a odvtedy za sedem rokov klesla výroba piva o 1,5 milióna hektolitrov. Spotreba piva sa vlani znížila oproti roku 2002 o 20 litrov na 74 litrov priemerne na jedného obyvateľa“, varoval J.Šimonovič.
V závere ešte upozornil, že zo štúdie Ernst & Young vyplýva, že pivovarníctvo má významný vplyv na zamestnanosť v krajine. Ku každému jednému pracovnému miestu v pivovarníckom sektore na Slovensku sa nepriamo viaže ďalších 9 pracovných miest: 1 v maloobchode, 2 v dodávateľských sektoroch a takmer 6 v pohostinskom sektore. Pivovarníctvo priamo či nepriamo svojím pôsobením na Slovensku celkom vytvára a podporuje až 20 800 pracovných miest. V slovenskom pivovarníctve je priamo zamestnaných cca 2000 osôb, čo je približne toľko ako pri výrobe nealkoholických nápojov, ale až dvojnásobne viac ako vo vinárskom a liehovarníckom priemysle spolu.
|
Link|
